farnosť Kostolná pri Dunaji

Rímsko-katolícka cirkev

Posted by marian.jasenovec@eltras.sk on Október - 9 - 2017 | Comments Off on Blahorečenie Titusa Zemana

Mnohí naši farníci mali dátum 30. september už dlhší čas rezervovaný. Ani sme sa nenazdali a dlho očakávaný okamih významnej udalosti blahorečenia saleziánskeho kňaza Titusa Zemana bol tu. Nič sme nechceli zmeškať, tak sme sa do Petržalky vybrali s dostatočným predstihom už ráno.

To, že usporiadatelia si dali na všetkom záležať napovedali aj elektronické prenosné smerové tabule s blikajúcim nápisom „Blahorečenie Titusa Zemana“, ktoré nás spoľahlivo navigovali ku kostolu Svätej rodiny, kde sa uskutočnila celá očakávaná slávnosť. Možno niektorí váhali s osobnou účasťou na tejto výnimočnej udalosti. Iste, nie každý môže absolvovať takúto udalosť. Boli sme radi, že nám sa to podarilo aj s deťmi. Možno až časom si skutočne uvedomíme, na akej významnej udalosti sme sa zúčastnili. Veď oficiálne svätí sa na Slovensku nevyhlasujú každý rok. Okrem samotnej účasti na slávnosti a na spoločenstve veriacich sme vydali svedectvo aj pre ostatných, ktorí to vnímali možno cez pootvorené okná petržalských činžiakov či cez médiá, ktoré o tomto všetkom informovali. Celkový počet pútnikov je odhadovaný na 25 000, pričom medzi nimi bolo počuť rôzne európske jazyky.

Titus bol verný Bohu, nikdy nezaváhal. Pri čítaní jeho životopisu na slávnosti niektoré pasáže zneli až neuveriteľne – na nenávisť neodpovedal zlobou, ale trpezlivo znášal krivdy, ktoré na ňom boli páchané. On vedel, že jeho trýznitelia sú oklamaní a v skutočnosti oni sú tí, ktorí potrebujú pomoc, odpustenie a spoznanie Pravdy.

Blahorečenie tohto mučeníka, ktorý bol surovo týraný pre pomoc, ktorú preukázal budúcim kňazom je v dnešnej dobe mementom, ktoré by mali počuť všetci, ktorí sú z rôznych dôvodov na pochybách, či komunizmus bol naozaj zlý. Strom poznáme po ovocí. Myslím si, že režim, ktorý dokáže z ľudí vytiahnuť to najhoršie, čo v nich je môžeme právom nazvať tyranským. Dnes, keď mnohí s nostalgiou spomínajú na „zlaté“ komunistické časy, keď každý mal prácu je Titusov odkaz jasným budíčkom. Na jednej strane nám ukazuje kam človek – homo sapiens – môže zájsť vo svojej krutosti, ak bojuje proti Bohu. Na druhej strane máme jasný a stále živý príklad toho, ako žiť evanjeliový odkaz aj v takýchto skúškach. Titus je ten, ktorý miloval, ktorý trpel, a ktorý odpustil. Toto je silný odkaz nielen pre našu generáciu, ale aj pre ďalšie, ktoré budú čítať naše dejiny.

Okrem toho, že sme boli svedkami blahorečenia kňaza, ktorý sa stal patrónom duchovných povolaní, sme boli predstavenými Cirkvi priamo vyzvaní, aby sme sa v modlitbách utiekali k novému blahoslavenému, ktorý nám môže vyprosiť milosti u Boha. A toto má byť naša živá skúsenosť so spoločenstvom svätých. Nebojme sa jej, veď to nie sú len teoretické traktáty učiteľov Cirkvi, ale môže to byť aj naša reálna skúsenosť. Proste a dostanete, klopte a otvoria Vám. Nuž, nebojme sa a modlime sa k Titusovi. Nech naša viera rastie aj cez modlitbu, ktorá môže byť vyslyšaná.

Fotky

Martin Šiška,

Hrubý Šúr

Comments are closed.